Cholera - minulosť a súčasnosť

Pôvodca cholery baktéria Vibrio cholerae aj dnes na začiatku 21. storočia cirkuluje v ľudskej populácii. V histórii ľudsta bolo zaznamenaných celkom 7 pandémií cholery, hlavne v 19. storočí. Tá posledná siedma, ktorá začala v　roku 1961 v Indonésii s objavením kmeňa El Tor trvá formálne dodnes. Každoročne spôsobuje nákazu tri až päť miliónov osôb, z ktorých viac ako stotisíc infekcii podľahne. Infikovaní ľudia vylučujú baktériu stolicou. Ta následne prežíva vo vodnom prostredí. Ak sa v nedostatočných hygienických podmienkach pôvodca cholery dostane do pitnej vody alebo jedla, môže spôsobiť infekciu a to jeden až päť dní od vstupu do organizmu.

V dnešnej dobe sa cholera udržuje endemicky v chudobných komunitách rozvojových zemí, kde sa výkaly a tým pádom aj pôvodca nákazy dostávajú do povrchovej vody, ktorá sa následne používa na umývanie riadu, varenie, pitie alebo osobnú hygienu. K rozsiahlym epidémiách dochádza hlavne pri humanitárnych katastrofách, kde vzniká nedostatok pitnej vody a problém s hygienickým odstraňovaním výkalov. Oba tieto faktory sa momentálne vyskytujú aj na Haiti. Obrovské množstvo ľudí tam žije ešte stále v improvizovaných stanových mestách, kde sa hygienické podmienky neustále zhoršujú. Ak sa k tomu pridá podvýživa, následky bývajú katastrofálne.

Cholera prebieha u predtým zdravého dobre živeného človeka obyčajne miernejšie ako u vyhladovených miestnych obyvateľov s nedostatočnou výživou a oslabenou imunitou. Európania sú preto v menšom riziku závažnej infekcie. Najviac ohrození sú malé deti a osoby, u ktorých by väčšie hnačky mohli zádadne skomplikovať základné ochorenie, napr. ľudia so zažívacími problémami alebo diabetici. Na druhej strane, cholera prebieha pomerne často aj bez príznakov. Taký človek síce nemá prejavy infekcie, ale baktériu prenáša ako nosič a vylučuje ju.

Pri včasnom liečebnom zásahu je u cholery veľká šanca na úspech. Masívny odchod tekutín, sodíka a draslíka z　tela formou hnačky a zvracania je potrebné rýchlo kompenzovať infúziami. Strata môže predstavovať 10 až 20 litrov denne. Antibiotická liečba má len doplňkový význam. Ak rýchla náhrada tekutín nie je možná, rozsiahla dehydratácia má často fatálne následky. 　

V minulosti sa používala neživá injekčná vakcína, dnes však existuje očkovacia látka vo forme nápoja. Po vypití dvoch dávok v odstupe jedného až šiestich týždňov zabezpečí solídnu ochranu až na dva roky. Okrem cholery poskytuje ochranu aj pred hnačkami spôsobenými baktériou ETEC (enterotoxigénne E. coli). To však neznamená, že po očkovaní môže cestovateľ piť vodu z Gangy alebo inak zbytočne riskovať. Možných pôvodcov závažných hnačiek je totiž oveľa viac.

Haiti nepatrí medzi klasické turistické destinácie a zdravotníci, prípadne iní humanitárni pracovnící by mali vedieť, ako sa tejto nákaze brániť, vrátane očkovania. Za súčasnej situácie rozhodne nie je dôvod obávať sa cestovať či už do Dominikánskej republiky položenej na rovnakom ostrove ako Haiti, alebo inej Latinskoamerickej krajiny. V rámci Dominikánskej republiky hrozí teoretické riziko individuálnym cestovateľom do západnej časti krajiny stravujúcim sa improvizovane v pouličných reštauráciách alebo v domácnostiach s miestnymi obyvateľmi. Pri ubytovaní a stravovaní sa v pobrežných dovolenkových rezortoch je nákaza nepravdepodobná.

Preventívne očkovanie uvedenou vakcínou je však vhodné pred cestou do krajín s nižším hygienickým štandardom, ak chce cestovateľ znížiť pravdepodobnosť závažnejšej hnačky, hoci aj do Egypta. Obzvášť ak cestovateľ užíva zmienené antacidá alebo je náchylnejší na hnačky. Všeobecne patria medzi najrizikovejšie destinácie India a Bangladéš.

Vzhľadom na to, že nákazu nenápadne prenášajú aj bezpríznakoví nosiči, že baktéria dlhodobo prežíva v prostredí a že preventívne očkovanie je pre chudobnú miestnu populáciu príliš finančne náročné, nie je možné eradikáciu cholery rozhdone v dohľadnej dobe očakávať. Naviac zvyky v mnohých predovšetkým hinduistických krajinách šíreniu cholery napomáhajú. Voda v mnohých riekach je považovaná za posvatnú a vhodnú na pitie aj osobnú hygienu, aj kd v nej končí množstvo výkalov, odpadu a dokonca aj zvyšky zvierat a niekedy aj ľudských tiel.

Základnou prevenciou je pitie výlučne balenej pitnej, vody, pokiaľ možno okysličenej s bublinkami. Tú jednak nie je možné doliať z vodovodu, čím sa snažia zarábať na turistoch niektorí ziskuchtiví podvodníci v kaviarňach alebo reštauráciách v chudobných krajinách a jednak CO₂ vytvára kyslejšie prostredie, ktoré pôvodca cholery nemá rád. Pozor aj na ovocné džúsy, ktoré môžu byť riedené vodou z vodovodu. Ak nemá cestovateľ istotu, že ľad do nápojov je vyrábaný z　pitnej vody, je lepšie sa mu vyhnúť. V prípade kontaminácie ľadu nepomôže ani to, aj je konzumovaný nápoj alkoholický. Ďalšou prevenciou je konzumácia dostatočne tepelne upravené ho jedla, rizikové sú napríklad polosurové plody mora. A samozrejmosťou je starotlivá hygiena rúk.

V rámci prvej pomoci je dôležitá rýchla náhrada stratených tekutín. Ak hnačka nie je masívna a postihnutý dokáže príjmať ústami, ideálne sú rehydratačné roztoky, ktoré poznáme aj u nás. V zahraničí sú označované skratkou ORS (z anglického Oral Rehydration Solutions). Podobný roztok sa dá pripraviť aj svojpomocne z cukru (4-5 kostiek), kuchynskej soli (1 kávová lyžička) a šťavy z citróna, pomaranča alebo grapefruitu (do 1 litru pitnej vody), prípadně z ryže - 50 g ryžového prášku sa povarí 5 minút v 1 litre vody a pridajú se 3 g kuchynskej soli. Dospelé osoby by mali vypiť 2-5 dl tekutin po každej stolici, pri príznakoch dehydratácie 40-60 ml každých 5 minút.

Zdravý dospelý človek by musel požiť v potrave alebo v pitnej vode desiatky miliónov baktérií, aby sa nákazal prejavila. Ak však užíva lieky znižujúce produkciu žalúdočnej kyseliny tzv. antacidá, stačí aj oveľa menšia dávka. Tieto osoby preto musia byť v cudzine oveľa opatrnejšie.

Doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD.