Epidémie osýpok v Európe

Osýpky sú vysoko infekčné akútne vírusové horúčkovité ochorenie sprevádzané vyrážkou a zápalom spojoviek, ktoré aj 40 rokov po zavedení efektívnej vakcinácie zostáva významnou príčinou chorobnosti a úmrtnosti detí vo svete, pričom si každoročne vyžiadajú životy okolo 800 000 detí a zapríčiňujú 5 % všetkých úmrtí detí do 5 rokov života. Osýpky sú neraz sprevádzané komplikáciami. Priebeh ochorenia môže byť komplikovaný rozvojom akútneho zápalu hrtana, priedušiek alebo pľúc (najčastejšie u malých detí).
Zápal mozgu je vzácny (1 na 1000 prípadov osýpok). V posledných rokoch prebehli na Ukrajine a v Rumunsku veľké epidémie, ktoré se stali základom pre výskyt osýpok aj v dalších európskych krajinách - Nemecko, Poľsko, Litva, Srbsko, Grécko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko, Dánsko, Švédsko. V európskych krajinách s nižšou preočkovanosťou proti osýpkam sa objavujú osýpky cyklicky po 3-5 rokoch.
Najrizikovejšou je detská populácia v chudobných rozvojových krajinách, kde pokrytie vakcináciou nie je z rôzných dôvodov dostatočné (občianska vojna, náboženské dôvody, zlá dostupnosť regiónu a pod.). Vo vyspelých krajinách je v najväčšom riziku infekcie populácia detí, ktoré už nie sú chránené protilátkami od matky a ešte nedosiahli vek podania prvej dávky vakcíny (6 až 15 mesiacov veku). K vzniku väčších skupín neočkovaných osôb v rozvinutých krajinách môžu viesť náboženské dôvody, slabá disciplinovanosť a častá migrácia niektorých minoritných etník, alebo nepodložené a nepravdivé protivakcinačné kampane odporcov očkovania.
Živá vakcína proti osýpkam bola zavedená do praxe v mnohých častiach sveta koncom 60-tych rokov 20. storočia, čo viedlo k prudkému zníženiu chorobnosti. Protilátky pretrvávajú po očkovaní dlhodobo a vakcína poskytuje dlhodobú imunitu.
Pred zavedením očkovania bolo v roku 1960 celosvetovo zaznamenaných 135 miliónov ochorení na osýpky a ročne zomrelo 7-8 miliónov detí. Zhromaždenie svetovej zdravotníckej organizácie prijalo v roku 1989 cieľ zredukovať chorobnosť na osýpky v porovnaní s predvakcinačným obdobím o 90 % a úmrtnosť o 95 %.
Aj pri vysokej úrovni zaočkovanosti dochádza v priebehu rokov k nahromadeniu vnímavých detí. Pri priemernej zaočkovanosti 80 % trvá asi 5 rokov, kým sa nahromadí počet vnímavých detí ekvivalentný novonarodenej skupine.
V Európe sa počet hlásených ochorení za posledných 10 rokov znížil o viac ako 88% a celková chorobnosť v roku 2000 dosahovala menej ako 10/100 000 obyvateľov. Vo všetkých 51 krajinách Európy sa očkuje proti osýpkam živou očkovacou látkou, pričom 49 krajín má zavedenú dvojdávkovú schému očkovania. Zaočkovanosť proti osýpkam sa v krajinách Európy pohybuje v rozpätí 60-99%.
Zavedenie očkovania proti osýpkam v roku 1969 výrazne ovplyvnilo výskyt tejto nákazy aj v Slovenskej republike. Najskôr sa očkovalo monovakcínou, od roku 1987 dvojvakcínou proti osýpkam a mumpsu a od roku 1992 sa používa trojvakcína osýpky, ružienka, mumps. V súčasnosti sa očkuje nie skôr ako v prvý deň 15. mesiaca života s následným preočkovaním v 12. roku.
Pre výskyt osýpok bola pred zavedením očkovania charakteristická vysoká chorobnosť 200-400/100 000, pri výskyte epidémií, ktoré sa objavovali v 3-5 ročnej periodicite až takmer 700/100.000. Osýpky boli u nás endemické najmä vo veľkých mestských aglomeráciách, kde postihovali predovšetkým deti predškolského veku s epidemickým výskytom obvykle v zimných a jarných mesiacoch. Ochorenia boli v 5-15% prípadov sprevádzané komplikáciami, pričom smrtnosť dosahovala 0,14% (ochoreniu podľahlo 14 z 1000 infikovaných).
Zavedenie očkovania znamenalo výrazný pokles chorobnosti, komplikácií a úmrtí, stratila sa typická sezónnosť i periodickosť ich výskytu. Už v druhej polovici 70-tych rokov 20. storočia chorobnosť niekoľkonásobne klesla, napr. na 3,9/100 000 v roku 1978. Zabezpečenie vysoko imunogénnej vakcíny, dodržiavanie zásad očkovania živou vakcínou, používanie dvojdávkovej schémy očkovania (od roku 1977) a každoročná vysoká zaočkovanosť vytvorili predpoklad pre elimináciu osýpok na Slovensku - chorobnosť v rokoch 1985-1990 klesla na nulové hodnoty alebo hodnoty blízke nule. Menší vzostup chorobnosti zaznamenaný v rokoch 1991-1993 a 1997-1998 bol spôsobený lokálnymi epidémiami v niektorých okresoch východoslovenského regiónu, najmä šírením nákazy u nezaočkovaných rómskych detí.
Napriek súčasnej priaznivej situácii vo výskyte osýpok v SR stále existuje riziko zavlečenia nákazy zo zahraničia, vrátane niektorých európskych krajín. Na zabránenie šírenia osýpok z importovaných prípadov je preto nevyhnutné udržiavať vysokú úroveň zaočkovanosti našej populácie - minimálne 99% v rámci celej krajiny, pričom zaočkovanosť na úrovni obvodov by nemala klesnúť pod 90%. V prípade zistenia nižšej zaočkovanosti na akejkoľvek úrovni alebo zistenia vysokej vnímavosti v niektorej vekovej skupine je potrebné urýchlené doočkovanie neimúnnych detí v špeciálnych kampaniach.