Imunita a tvorba protilátok po očkovaní

Vo všeobecnosti je očkovanie účinnou a bezpečnou formou ochrany proti infekčných ochoreniam. V medicíne však takmer nič neplatí na 100%, pretože ľudský organizmus je veľmi komplikovaný systém. Podaním očkovacej látky vlastne imitujeme infekciu. Podáme tzv. antigén, vačšinou malú časť vírusu alebo baktérie, vďaka ktorému sa imunitný systém chová, ako keby bol vystavený infekcii a vytvorí si protilátky,  prípadne aktivuje takzvané pamaťové bunky. Pri kontakte so skutočným infekčným povodcom je potom organizmus vačšinou schopný nákazu včas zlikvidovať. Očkovanie vlastne nabudí imunitný systém a pripraví ho na rýchlu odozvu pre prípad skutočnej infekcie. Nie každý imunitný systém je však takejto aktivácie schopný.

Imunitný proces je veľmi komplikovaný systém, ktorý može byť z roznych príčin narušený. V prípade oslabenej imunity očkovanie neučinkuje u všetkých zaočkovaných osob. Platí však, že hoci aj len čiastočná ochrana je lepšia než žiadna. U niektorých jedincov síce očkovanie nemusí nákaze zabrániť, ale vďaka nemu môže ochorenie prebiehať oveľa miernejšie. Aj keď pacient ochorie, môže sa zabrániť úmrtiu alebo trvalým následkom.
 
Aj keď imunitný systém pacienta spoľahlivo nefunguje, očkovanie nie je zbytočné. Je potrebné dodržať kontraindikácie, čo je na posúdení príslušného lekára. Osobám s nevýkonným imunitným systémom by sa napríklad nemali podávať živé očkovacie látky (proti osýpkam, tuberkulóze, žltej zimnici a pod.). Neživé sú naopak pre chronicky chorých a imunitne oslabených jedincov veľmi doležité. U nich by totiž skutočná nákaza mohla mať veľmi dramatický priebeh a očkovanie ich môže od toho uchrániť. A ak nákaze očkovanie nezabráni, može aspoň zmierniť jej priebeh. Napríklad pacienti s cukrovkou majú často oslabený imunitný systém, očkovanie neživými vakcínami, a tých je väčšina, je pre ne preto mimoriadne doležité. Alebo iný príklad. Oslabený imunitný systém majú aj staršie osoby. Práve u ich však kliešťová encefalitída prebieha najhoršie a preto očkovať by sa mali prioritne vyššie vekové skupiny.

Príčina vytvorenia nižšej hladiny protilátok može byť okrem nevýkonného imunitného systému očkovanej osoby aj v zlom výbere miesta aplikácie, napr. do tukovej vrstvy sedacieho svalu namiesto do svalu ramena, alebo pri očkovaní v čase, kedy organizmus očkovaného bojuje so závažnou infekciu a imunitný systém nemá dostatočnú kapacitu, aby zvládal aktivitu na dvoch frontoch. Dalším faktorom je nedodržanie doporučených odstupov medzi jednotlivými dávkami, prípadne začatie očkovania neskoro. Možné je aj zlé uskladnenie či transport vakcíny. Upozorňujeme, že mráz, je pre vakcínu horší ako izbová teplota. To je poznámka hlavne pre tých, ktorí si v zime prenášajú vakcínu z lekárne k praktickému lekárovi bez ochrany pred nízkymi teplotami pod 0 C.

Doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD.