Rok pred začiatkom letných olympijských hier zaznamenáva Čína nárast prípadov besnoty. Tento trend sa pozoruje aj v samotnom hlavnom meste Peking. V roku 1996 podľahlo infekcii vírusom besnoty v tejto krajine 163 osôb, zatiaľ čo v minulom roku 2006 to bolo až 3215. V počte úmrtí sa v Číne dostala besnota dokonca pred tuberkulózu, keďže na ňu umrelo viac osôb v 13. z posledných 14. mesiacov. V čase vlády Mao ce-Tunga bolo držanie psov považované za buržoázny prežitok a z toho dôvodu zakázené. V dnešnej Číne neustále narastá stredná vrstva obyvateľstva, u ktorej sú psy populárnym domácim zvieraťom. V roku 2003 vyhlásila polícia prísnu kampaň s názvom „jedna rodina – jeden pes“ s cieľom dostať populáciu psov pod kontrolu. Len v Pekingu je registrovaných 550 tisíc zvierat, odhaduje sa však, že približne rovnaký je počet neregistrovaných túlavých psov. V roku 2006 bolo v nemocniciach hlavného mesta ošetrených po pohryzení psom až 140.000 osôb, čo viedlo miestnu vládu k hľadaniu vhodných riešení tejto nelichotivej situácie s tlakom na zaočkovanie všetkých registrovaných zvierat a likvidáciu túlavých psov. Registrácia psov je však v Pekingu pomerne drahá, jej cena je 140 USD v prvom roku chovu a 70 USD v ďalších rokoch. S priemerným ročným zárobkom vo výške 6000 USD na osobu je tento poplatok pre obyvateľov Pekingu nezanedbateľnou položkou.
Najvyšší výskyt besnoty je však hlavne vo vidieckych oblastiach na juhu Číny, kde sa vyskytuje až 70 % prípadov infekcie. Obyvatelia týchto regiónov majú neraz o besnote veľmi málo informácií v dôsledku čoho nevyhľadajú včas lekárske ošetrenie.
Návštevníci Číny by mali po poranení psom bez známeho majiteľa okamžite vyhľadať lekársku pomoc, čo platí aj pre tých, ktorí boli pred incidentom preventívne proti besnote očkovaní. K nákaze môže dôjsť aj pri olízaní rany na koži infikovaným psom bez uhryznutia. Nákaza vírusom besnoty nie je už neskorších štádiách liečiteľná a všetci infikovaní, ktorí včas nedostali ochranné očkovanie, jej podľahnú.