Leišmanióza

Leišmanióza - je parazitárne ochorenie vyskytujúce sa vo forme kožnej, viscerálnej (orgánovej) a mukokutánnej. Jeho prenášačom je malý (2-3 mm) pakomár flebotomus lietajúci nízko nad zemou, ktorý je aktívny najmä v čase západu slnka a na svitaní. Kožná forma leišmaniózy sa vyskytuje v južných krajinách Európy - južné Portugalsko, Španielsko (vrátane Mallorky), Francúzsko a Taliansko, Balkán, Grécko, Turecko, ďalej na Blízkom a Strednom Východe až po východnú časť Indie (vrátane veľkých miest ako napr. Teherán, Bagdad, Kábul), v niektorých oblastiach Afriky (vrátane Maroka, Tuniska a Egypta) a od južného Mexika po juh Brazílie. Nákaza sa prejavuje vznikom kožného uzlíka na tvári alebo končatinách. Ochorenie zvyčajne ustupuje po niekoľkých mesiacoch aj bez liečby (zvyčajne do 1 roka), môže však zanechať nepríjemnú kozmetickú vadu v podobe jazvy.

Viscerálna forma leišmaniózy (nazývaná aj kala-azar) sa vyskytuje približne v rovnakých geografických oblastiach ako kožná leišmanióza, na ázijskom kontinente však zasahuje až po Bangladéš a Myanmar (Barmu) na juhu a na severe až do východnej Číny. Pôvodca nákazy spôsobuje horúčku, únavu, slabosť, chudnutie, postihnutie (zväčšenie) sleziny, pečene a lymfatických uzlín, ako aj kostnej drene (anémia), pričom neliečená viscerálna leišmanióza môže viesť k smrti. Hoci u cestovateľov nie je toto ochorenie časté, pre malé deti a osoby s nedostatočným imunitným systémom (napríklad liečené kortikoidmi či inými imunosupresívnymi liekmi) môže byť obzvlášť nebezpečné. Z Pyrenejského polostrova (najmä Španielska) bolo hlásených viacero prípadov nákazy HIV pozitívnych osôb viscerálnou leišmaniózou so slabou odozvou na liečbu a vysokou smrtnosťou. Mukokutánna forma leišmaniózy, ktorá postihuje hraničné miesta kože so sliznicou, sa vyskytuje prevažne v Latinskej Amerike a u turistov je veľmi zriedkavá.