Hnačka cestovateľov

Najčastejším zdravotným problémom cestovateľov v zahraničí je hnačka, postihujúca v niektorých oblastiach sveta až 80% návštevníkov z mierneho klimatického pásma. Najvyššia pravdepodobnosť ochorenia je pri cestách do menej rozvinutých oblastí Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Riziku sú vystavení najmä individuálni cestovatelia bývajúci a stravujúci sa v improvizovaných podmienkach s nízkou úrovňou hygieny a terénni pracovníci (technici, zdravotníci, geológovia, archeológovia a pod.). Hoci hnačka je často iba reakciou organizmu na náhlu zmenu klímy, stravovacích návykov a stres spojený s pobytom a cestovaním, dodržiavanie základných preventívnych opatrení má kľúčový význam v predchádzaní vážnejším hnačkám z infekčných príčin.

Typický priebeh hnačky cestovateľov sú tri a viac riedkych stolíc denne a mierne zvýšená telesná teplota. Hnačky niekedy sprevádza i zvracanie, bolesť brucha, zimnica, slabosť, závrate, suchosť a nepríjemná chuť v ústach, niekedy i zápach z úst. Vo vážnejších prípadoch sa u postihnutých objavuje prímes krvi v stolici alebo horúčka. Vo väčšine prípadov počet stolíc nepresahuje 4-5 denne a príznaky hnačky ustúpia za 2-4 dni aj bez špecifickej liečby. I tak však hnačka predstavuje nepríjemnú skúsenosť a môže dovolenkový či pracovný program značne narušiť. Preto je vhodnejšie takýmto problémom sa vyhnúť dodržiavaním preventívnych opatrení a ak sa to nepodarí, pohotovostnou samoliečbou hnačku zmierniť a skrátiť. Ak príznaky nejavia tendenciu k úprave, dehydratácia sa zvýrazňuje, horúčka vzrastá alebo sa dostaví  bolestivé nutkanie na stolicu, ide zrejme o vážnejšiu črevnú infekciu a stav si vyžaduje lekársku pomoc a laboratórnu diagnostiku. Platí to aj v prípade, že sa v stolici objaví krv (natrávená krv má čiernu farbu) alebo hlien.

Príčiny hnačky cestovateľov môžu byť rôzne. Spôsobiť alebo podieľať sa na nej môžu nešpecifické faktory znižujúce celkovú rezistenciu - klimatické zmeny, únava, nezvyklá strava (pikantné jedlá), nadmerné pitie sladených nápojov, prípadne špecifické infekčné agensi. K nákaze dochádza obvykle z vody, nápojov alebo potravín kontaminovaných toxínmi a baktériami Escherichia coli, salmonelami, yersíniami, kampylobaktermi, šigelami, ďalej enterovírusmi, rotavírusmi, rôznymi parazitmi a mnohými inými črevnými patogénmi. Spektrum možných pôvodcov hnačky sa mení od jednej oblasti k druhej a bez kultivačného vyšetrenia stolice sa o mikrobiálnom pôvodcovi možno iba domnievať na základe prevažujúcich klinických príznakov. Pri laboratórnom vyšetrení stolice sa nezriedka zisťuje i viacero črevných patogénov u jedného pacienta, pričom je ťažké určiť, ktorý z nich je zodpovedný za klinické prejavy. Inkubačná doba hnačky môže trvať v závislosti od pôvodcu niekoľko hodín až niekoľko dní, najčastejšie sa však jej príznaky prejavujú už na začiatku pobytu v rizikovej oblasti.

Lekárska pomoc je v mnohých oblastiach, najmä krajinách tretieho sveta, ťažko dostupná, liečenie hnačky sa tak neraz dostáva do rúk samotného pacienta a jeho spolucestovateľov. A tu sa stávajú správne znalosti o diétoterapii, náhrade tekutín a solí i o možnosti použitia liekov z príručnej lekárničky neoceniteľnými. Veľký význam má tiež správne rozhodnutie, kedy si v liečbe cestovateľ vystačí sám a v ktorých prípadoch sa treba zveriť do rúk lekára, i keď je to nákladnejšie a niekedy kvôli tomu treba prekonať veľký kus cesty. V nevyhnutných prípadoch možno využiť výhody zdravotného poistenia, ktoré by malo zahŕňať i transport chorého k lekárovi alebo do zdravotníckeho zariadenia.

Základom liečby je orálna rehydratácia, ktorej podstatou je náhrada vody a solí. Odporúčané zloženie rehydratačných roztokov označovaných ako ORS (z angl. Oral Rehydration Solution) je 13,5 g glukózy + 2,6 g NaCl + 2,9 g citrátu (trisodium citrát dihydrát) a 1,5 g KCl rozpustených v 1 litri nezávadnej vlažnej vody. Účinné sú aj staršie ORS, ktoré obsahujú bikarbonát (2,5 g NaHCO3) namiesto citrátu a v niektorých oblastiach sú ešte stále súčasťou starých zásob. K výmene jednej zo zložiek došlo kvôli nasávaniu vlhkosti bikarbonátom z vonkajšieho prostredia aj cez neporušený obal, nie v dôsledku nedostatočnej účinnosti. ORS sa má používať až do ústupu hnačky, nepoužitý zvyšok roztoku je potrebné po 24 hodinách od nariedenia zlikvidovať. Podobný roztok sa dá pripraviť aj svojpomocne z cukru (4-5 kociek), kuchynskej soli (1 kávová lyžička) a šťavy z citrónu, pomaranča alebo grapefruitu (do 1 litra pitnej vody), prípadne z ryže (50 g ryžového prášku sa povarí 5 minút v 1 litri vody a pridajú sa 3 g kuchynskej soli) alebo možno pre tento účel použiť komerčne dostupné prípravky pre športovcov (napr. Isostar, Sport ideal, Refluid). V ľahších prípadoch postačia na rehydratáciu aj minerálne vody s vysokým obsahom sodíka a draslíka (sóda ani obyčajná stolová voda nie sú adekvátnou náhradou minerálky). Nie sú vhodné bylinkové čaje, neskôr sa môže piť slabý nesladený čierny čaj. Neodporúča sa pitie kávy ani fajčenie, ktoré zvyšujú pohyb čriev. Dospelým osobám postihnutým hnačkou sa odporúča vypiť 2-5 dcl tekutín po každej stolici, pri príznakoch dehydratácie 40-60 ml každých 5 minút až do úpravy stavu. Rehydratáciu je potrebné zabezpečiť aj v prípade, že postihnutý vracia. Vtedy sa môže podávať tekutina opakovane v malých dávkach po lyžičkách alebo prostredníctvom namočenej textílie, z ktorej pacient vysaje roztok ústami. Vo vážnejších prípadoch dehydratácie je nevyhnutné zavodnenie organizmu infúznym roztokom. Príjem tekutín je vhodné doplniť ľahkou diétou - sucháre, keksy, ryžový odvar, varené zemiaky, banán. Chorý by nemal konzumovať korenené a mastné jedlá, najmä živočíšne tuky, ani mliečne výrobky. Na medikamentóznu liečbu sú vhodné črevné dezinficienciá napr. Endiaron (obvyklá dávka je 1 tableta 3 krát denne po jedle po dobu 7-10 dní) alebo Smecta (obsah sáčku sa rozpustí v 50 ml vody alebo v detskej polotekutej strave v dávke pre dospelých 3-4 sáčky denne). Kontraindikácie ich podávania (napríklad poruchy pečene a obličiek, podozrenie na dyzentériu a pod.), interakcie s inými liekmi, odporúčanú dĺžku podávania či prípadné nežiadúce účinky si treba overiť na príbalovom letáku. To isté platí aj o antiperistaltických liekoch Lomotil, Reasec alebo Immodium, ktoré sa môžu podať jednorazovo alebo krátkodobo na zníženie častosti stolíc pred cestou alebo výletom. Pri nadmernej plynatosti čriev a prekyslení žalúdka pomáha medicinálne uhlie vyrobené z brezového dreva. Tablety aktívneho uhlie sú dobre rozpustné vo vode, čo má význam hlavne pri podávaní deťom, ktoré sa bránia prehĺtaniu tabliet. Aktívne uhlie sa môže podávať tehotným i dojčiacim ženám, deťom nad 3 roky ako aj starším ľuďom.

Antibiotiká by mal v prípade potreby medikovať lekár. Ak sú však obsahom príručnej lekárničky a odborná zdravotnícka pomoc nie je dostupná, nevylučuje sa v indikovaných prípadoch (vysoká teplota, krv a hlien v stolici) ich použitie podľa návodu v príbalovom lístku. K najvhodnejším antibiotikám patria chinolóny (ciprofloxacin, ofloxacin a pod.) so širokým spektrom pôsobnosti a malou rezistenciou mikroorganizmov voči ich účinku. U dospelých majú priaznivý účinok i tetracyklíny, ktoré však rovnako ako chinolóy treba u detí nahradiť u detí inými druhmi antibiotík, napríklad kotrimoxazolom. Nesprávny výber antibiotika, jeho nedostatočné dávkovanie alebo predčasné vysadenie prinášajú hrozbu bakteriálnej rezistencie na použitý liek. Naviac, neopodstatnené použitie širokospektrálnych antibiotík môže samo hnačku vyvolať. Ak príznaky vážnejšej hnačky neustúpia pri samoliečbe antibiotikami do 3-5 dní a odborná zdravotnícka pomoc nie je naporúdzi, možno skúsiť užívanie metronidazolu účinného proti niektorým črevným parazitom.

 

U rizikových skupín cestovateľov, ktorí:

- majú v anamnéze hnačku cestovateľov s ťažkým priebehom,

- majú zníženú produkciu žalúdočnej kyseliny alebo sú liečení antacidami,

- trpia zápalovými črevnými alebo metabolickými ochoreniami,

- majú oslabenú imunitu,

- majú sklon k dysbalancii minerálov (liečenie diuretikami, obličkové ochorenia),

- sú vo vysokom veku,

- v osobitných prípadoch (vojaci, letci, ľudia s dôležitým a neodkladným programom ako politici, manažéri, športovci a pod.),

prichádza do úvahy i chemoprofylaxia hnačky. Vzhľadom na možné vedľajšie účinky a hrozbu vzniku rezistentných kmeňov ju však treba dokonale zvážiť (konzultácia s lekárom pred odchodom).

Obzvlášť delikátnym problémom môže byť pozvanie cestovateľa miestnymi obyvateľmi na pohostenie do domácnosti. Úroveň hygieny domorodých a kočovných kmeňov je neraz veľmi nízka a zaostalé podmienky, v ktorých žijú, predstavujú mnohé zdravotné riziká: choré stáda dobytka, jedlo (vrátane ovocia a zeleniny) kontaminované špinavými rukami a muchami, hnojenie ľudskými výkalmi, znečistená voda, zle umytý riad a pod. V takýchto prípadoch sa odporúča využiť svoje diplomatické schopnosti a pozvanie odmietnuť tak, aby to nebolo urážlivé, prípadne sa vyhovoriť na zdravotné ťažkosti, náboženské zvyklosti alebo na nedostatok času.

Bez ohľadu na očkovanie proti črevným nákazám (cholera, brušný týfus a pod.) či chemoprofylaxiu hnačky, najdôležitejšiu úlohu v prevencii črevných infekcií majú preventívne opatrenia ako hygiena rúk, udržiavanie kuchynského riadu v čistote a jeho  ochrana pred muchami, správne skladovanie potravín (neskladovať vedľa seba surové a uvarené potraviny, surové mäso a čerstvú zeleninu spracovávať oddelene, chrániť potraviny pred hlodavcami a inými škodcami) a ďalšie, ktoré sú uvedené v nasledujúcich kapitolách.